HARMANČEK PRAVÝ
HARMANČEK PRAVÝ
Harmanček prvý, modrý, patrí k najznámejším bylinkám v histórii prírodnej liečby. O harmančeku sa zmieňuje už Hippokrates a píše, že starý Egypťania tento „kvet Boha slnka“ uctievali ako zázračnú rastlinu. Taktiež Gréci vedeli s jeho pomocou liečiť najrôznejšie choroby od astmatu až po nespavosť. V medicíne začal byť harmanček využívaný najskôr asi až pred 250 rokmi, a to hlavne pre svoje protizápalové účinky. Dnes vieme, že harmančeková silica pôsobí tiež proti kŕčom, tíši bolesti, napomáha poteniu a má mierny dezinfekčný efekt.
Harmanček sa vo veľkom využíva v kozmetike a liečiteľstve. Dá sa z neho urobiť čaj alebo odvar. Pôsobí ako antiflogistikum (k liečbe zápalov), karminativum, spasmolytikum (uvoľňuje kŕče) a diaforetikum (zvyšuje potenie). Pomáha od bolestí, pri hojení rán, navodzuje celkové ukľudnenie. Je účinný pri zápaloch ústnej dutiny, očných spojiviek a pohlavného ústrojenstva, pri žalúdočných a črevných problémoch, pomáha liečiť žalúdočné vredy, pri bronchiálnom astmate, pri liečbe infikovaných slizníc a kože, pri alergických reakciách na koži, uvoľňuje kŕče zažívacieho ústrojenstva a črevné plyny. Aktívnymi látkami sú predovšetkým silice, ktoré sú zastúpené 1-3%. Silica obsahuje značné množstvo látok, predovšetkým terpenických, ktoré dávajú rastline typickú vôňu. Silica zvyšuje vylučovanie žlči. Azulenové zlúčeniny a niektoré seskviterpeny majú protialergickú a protizápalovú aktivitu, α-bisabolol pôsobí proti žalúdočným vredom. Polysacharidy majú účinky protibakteriálne, protivírové, imunostimulačné. Flavonidy a terpeny uvoľňujú kŕče. Náhodou sme vybrali niektoré látky ktoré harmanček obsahuje a ktoré zaisťujú harmančeku jeho nedoceniteľný účinok:
Azulen
- má protizápalové a ukľudňujúce účinky, a je vo veľkom využívaný vo farmácii. Je súčasťou mnohých mastí, gelov alebo krémov, a využíva sa aj ako zložka do výroby šetrných k detskej pokožke ako zásypy, šampóny a pod. Jeho meno pochádza zo Španielskeho slova azul, čo znamená modrý. Na rozdiel od bezfarebného naftalenu je totiž azulen tmavo modrej farby. Zlúčenina bola objavená už v roku 1863 Septimom Piessom a jej štruktúru objasnil chorvátsky chemik Leopold Rúžička.
Kyselina salicylová
- má v kožnom lekárstve nazastupiteľnú rolu – v malej koncentrácii má keratoplastický efekt (tzn. povzbudzuje epitel kože k rastu). V rádovo vyššej koncentrácii vykazuje keratolytický efekt, tj. Spôsobuje odlúčenie vrstvy zrelej kože, ktorá nechce zliezť (liečba lupienky alebo bradavíc na nohách). Ďalej sa využíva v farbiarenskom priemysle a ku konzervácii potravín. Kyselina salicitová sa tak významne podiela na hojivom účinku krému Isolda.
Fruktóza
- sa používa v potravinárskom priemysle ako doplnok alebo substituent cukru, poprípade ako alternatíva k umelým sladidlám. Okrem dadania sladkosti do danej potraviny sa môže (sekundárne) využiť jej tendencie farbiť danú potravinu do ľahko hnedej farby. Vo veľkej miere sa v posledných cca 30 rokoch používa v nealkoholických nápojoch (limonádach, sódach, ochutených minerálnych vodách, mliečnych drinkoch, športových drinkoch a.i.), ďalej v rôznych omáčkach, dressingoch, príchutiach k iným potravinám, atď.
Kyselina askorbová alebo vitamín C
- je vo vode rozpustná výživová látka (živina) a vitamín nevyhnutný k životu a udržaniu telesného zdravia, v ľudkom tele plní vitamín C veľa dôležitých funkcií. Nedostatok vitamínu C sa preto prejavuje menšou pevnosťou cievnej steny, predovšetkým vlásočníc, a zvýšenou krvácavosťou, a ďalej typicky zníženou pevnosťou väzivového aparátu zubu a s tým spojeným kývaním a vypadávaním zubov. Ďalej je vitamín C dôležitý pre tkanivového dýchania. Podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí, zubov a chrupaviek, podporuje rast. Podiela sa taktiež na antioxidačnej obrane bunky.